Mètfédàm : En hommage à Gerty Archimède

Ou té kont lenjistis kifè granbonnè ou voyé-zyé si sò a maléré. Asiré- pa- pétèt, si ou chwazi fè avoka sé padavwa ou té vlé défann lépiti pli souvan ki rawman kont légwo. Adan tout lidé ou dévoplé ou chè- ché pwotéjé lajennès. Sé konsa, èvè dòt moun, zò kréyé prèmyé sosyété pou woumèt jennmoun ki té ka pran rèl a malmaké si bon chimen. Sé pouki plita ou pran on bon koul- dan osi adan kréyasyon a Senjan Bòsko. Kondi on nèvé a-w menm ou té pawòl a moun san pawòl.

Ou té ni bon kyè, sépoulosdonk ou asèpté fè politik granbonnè pou té fè lidé a-w vansé. Ou vin konséyé jénéral Lapwent davwa sé la ou té ka rété an monman-lasa é aprésa Mònalo davwa sé la lonbrik a-w té téré. Ou vin mè Bastè é dépité pasi anba. Sé sa ki fè sé vou yo voyé chè- ché lè pèp Bastè lévé gawoulé an swasannsèt davwa on blan rasis té lagyé chyen a-y dèyè do a on vyé férè-d-soulyé tou enflim. Yo té sav byen dépité-la yo té mété la la an monman-lasa pa té dèpwa a-w é pa té néta palé ba pèp-la pou té fè-y konprann larézon. Sé yenki vou yo té ké kouté. Asiré-pa-pétèt, si a pa té vou, an zasyèt a maléré sé té ké tankoun-é-bélékwé maten, midi é swa, lè yo té ka fin travay poubon. Sé pouki ou pòté bon mannèv pou vyé travayè ki té ka rantré an rètrèt pa té rété konkonm san grenn é touché on tidèkwa pou kontinyé viv. Ou woulé osi pou avòté kon matrité trapé lasékirité.

Ou pa té moun égoyis é dapré sa nou tann si i ni on tipawòl ou pa té ka pran menm menm menm sé té sala : «chak bètafé ka kléré pou nanm a yo» ; sé pouki ou pa té pé konprann kijanfè moun toujou ka ralé dra-la yenki pou yo, byen fouben lézòt.

Toutmoun pa blijé dakò èvè pozi- syon ou pran lè dotwa mandé pou Gwadloup vin plisplis anba jouk a Lafrans men kon voumenm té ni lokazyon di ou pa té ka vwè dòt soli- syon alè-lasa douvan léta a péyi-la apré lagyè é soufrans a maléré.

Ou té ka vwè lwen. Dayè ou té ka di fo nou koumansé manjé biten a péyi-la. Ou té di osi nou pé fè tout kalté ji èvè fwi a péyi-la kontèl ji tan- maren, ji sitè, ji mango, étoutkonsa. Nou ka chonjé lè ou té ka di sa an konférans, ni onlo ki té ka fouté bòs a ri konmkwa pou yo sa ou té ka rakonté la sé té blag a mas, kan- menmsi, toupré an nou menm, adan bannzil Karayib-la, té ja ni péyi ki té ja ka fè sa. Aprézan, sé fwi ki ka manké pou fè ji. É pa ni p’on dòktè séryé pé’é di-w pisimyé manjé biten a péyi-la s’ou vlé rété doubout pikan pli lontan davwa sé adan yo ou ké touvé vitanmin kon vitanmin fèt. Menmsi fo sav, nou aprann pa ni lontan yo ja pwazonné on bon mòso a tè an nou èvè on pakyèt a fliktòs.

Ou pa moun té lach é lalwa pa té ka fè-w pè kifè ou rivé séré-kaché «Angéla Davis ondòt vayan vayan fanm kon-w menm lè yo té ka chè- ché-y é lè zafè té mélé.

Nou apranndi osi, ou té ké adan séla, ki èvè on gran mètamannyòk a kréyòl Misyé Rémi Nainsouta, rivé fè prèmyé lakadémi kréyòl «ACRA».

Si ou fè tousa, sé davwa ou sakrifyé vi a-w pou lézòt : ou pa j’en mayé, ou pa fè timoun… Ou pa té ni tan ba vou menm men lè ou té trapé on favè, ou té ka pran plézi kouté bèl mòso bigin Manyéla Pioche té ka chanté kontèl « fo nou enmé péyi an nou » é ou té byen enmé koud.

Jòdijou, on bonpé adan séla la ki pa té sa ni vwè-w la, ni tann-vou la, pa ni ni zyé ba-w é yo jis ka nonmé non a-w toulongalè pou ba pawòl a yo pòtalans. Nou kant-an nou, nou toujou di é nou ka kontinyé di, si i ni on moun pou sa mèt adan krèy mètfédanm a péyi-la menmjan ki Solitid, menmjan ki Mariwòz é dòt ankò, sé vou Manzè Archimède.

Woulo bravo ba-w Mèt Archimède é granmèsi pou tousa ou fè pou péyi Gwadloup !

Gaston Nicolas Tèks ki parèt adan SOLÈY-HO, édisyon Nestor, 2009 SYNOPSIS

Gerty Archimède est une femme guadeloupéenne ex- ceptionnelle qui fait figure de légende. Elle a été la pre- mière femme avocate, la première femme guadelou- péenne députée à l’Assem- blée nationale française, la première femme de Guade- loupe, conseiller général et la première à exercer les fonc- tions de maire.

Elle voulait être la première, non pour satisfaire un quel- conque égocentrisme, mais pour donner l’exemple et aider ses soeurs guadelou- péennes à se libérer. Et, à juste titre, elle est considérée comme la pionnière de l’émancipation féminine en Guadeloupe.

Mais, que sait-on de son enfance, de sa jeunesse, de sa volonté indomptable, de son courage exemplaire ? On ignore ses goûts, des dé- sirs, ses peines, ses joies, ses luttes pour affirmer sa per- sonnalité, réaliser ses ambi- tions admirables… Pour devenir : Gerty Archimède, l’amie du peuple !